Nie je to tak dávno, čo som na chuť cvikle spomínala s pokrčeným nosom a "citrónovým" výrazom ;) Rozhodla som sa však, že jej pozitíva ďaleko presahujú negatíva (moje veľmi, veľmi subjektívne negatíva, ktoré som jej kedysi v detstve prisúdila) a milá fialovočervená kráska sa začala objavovať aj na našom stole. Zostáva mi už len prekonať detské predsudky mojej malej stravníčky, rovnaké, aké som mala kedysi ja...
Toto je jednoduchá šťavnatá príloha - očistená, nakrájaná cvikla pečená do mäkka na troške oleja s cesnakom a rozmarínom.
A nakoniec jedna malá ježibabka v jednom malom domčeku, vysmiata a žmúriaca pred slnkom :)
