sedela na konári... :)

Naše malé princezniatko bolo v nedeľu na veľkej, mrazivej prechádzke. V nedeľu bolo naozaj krásne, len maminka sa musela doma učiť, a tak Klárke spoločnosť robili tatiko, babka s dedkom, strýko Mišák... No a strážil ich zlatozlatý Dony :)

apple crisp

Dnes sa chcem s vami podeliť o niečo výnimočné, milí moji. Výnimočne voňavé, výnimočne lahodné, výnimočne jednoduché a predsa také...mňam! 

Mňa tento recept naučila naša Ivulka, a ja jej aj touto cestou veľmi ďakujem. Pamätám sa ako nám ho prvýkrát pripravila u nás doma a byt nám rozvoniaval ešte na druhý deň ráno... Jej drahý pán manžel si prosil zabaliť, neviem, čo si vtedy pomyslel, keď doma zistil, že som im nič nepribalila (asi, že som teda ako fakt trošku pažravý človiečik a nechala som si pre seba všetko, čo zostalo), ale...ten prvý u nás doma pečený apple crisp zmizol do poslednej omrvinky hneď po tom, ako vychladol do teploty, ktorá nepálila jazyk :)

Budapešť

Boli sme na výlete... V nádhernej, veľkej Budapešti, plnej monumentálnych stavieb, kde na vás jej slávna história pozerá spoza každého rohu... Bolo zimno a bolo uchodene, ale bolo tiež očarujúco a tak trošku vianočne. Nie len, že sme si vyskúšali takmer všetky dopravné prostriedky, aké v Budapešti nájdete (od pešibusu, cez metro, električku a detskú železnicu až po zubačku), ale stihli sme sa pokochať veľkým, aj keď ani zďaleka nie konečným) množstvom pamiatok a jedinečností. Nefotilo sa úplne všetko, ale niečo z toho, čo náš milý fotograf tak šikovne zachytil, vám ukážem :)

Jednou z prvých krás, ktorú sme si išli obzrieť, bola nádherná Bazilika svätého Štefana (Szent Istvan Bazilika), kde sa práve slúžila omša. Je to najväčší kostol v Maďarsku a práve preto ho nazývajú bazilikou, hoci v skutočnosti ňou nie je.

šípkový lekvár / rose hip jam

A už máme doma šípkový lekvár... Alebo džem? Jedna vec je však úplne frustrujúca - a to, že ho máme mááálo. Tak to dopadne, keď sa ide na šípky s Klárkou a tak sa skôr obhadzujeme lístím, alebo keď sa ide na šípky s mojim bratom a viac vymýšľame hlúposti a smejeme sa na ničom :)

Každopádne, príprava šípkového lekváru je trošku "prplačka", ale naozaj to stojí za to. Najskôr si pri zbere doškrabete ruky a občas aj tvár od tŕňov, potom pri čistení odpočítavate každú malinkú šípku, ktorá je konečne tá posledná, potom vás trošku bolí ruka z pasírovania, aaale... :)

Šípky si umyjeme, potom odkrojíme čierne konce, zalejeme ich vodou, uvaríme do mäkka, necháme mierne vychladnúť, prepasírujeme cez sitko, pridáme trošku hnedého cukru (podľa chuti) a ešte povaríme, kým je hustota taká, akú chceme... A zdravá, chutná, domáca, nefalšovaná sladkosť je na svete.

 

Aby som ešte ozrejmila, odkiaľ je tento recept: Ja som prečítala toľko návodov na prípravu šípkového všeličoho, každý bol iný, veľmi si ich nepamätám, ale nakoniec som sa rozhodla, že predsa už mám nejaké skúsenosti (rozumejte žiadne) s varením lekváru, tak som ho urobila len tak podľa seba.

A môj ocino mi sľúbil, že mi ešte šípky nazbiera, tak snáď bude druhé kolo :)

Aké šperky nosí Zima?

Už pár dní máme doma krásnu kopu krvavočervených šípok. Chystám sa z nich urobiť niečo chutné, s najväčšou pravdepodobnosťou sladké :) Zatiaľ však aspoň pár obrázkov z krás, ktoré nás sprevádzali pri ich zbere...

1. foodblogger session

Ešte stále som plná dojmov a usmievam sa a usmievam a pohmkávam si... Keď som predvčerom stála v Bratislave pred Chefparade, mala som trošku stiahnutý žalúdok - ja, taký introvert a blonďatý odľud (iba slabý odvar odľuda;) idem na stretnutie s toľkými neznámymi ľuďmi... jaaaj, ale či s neznámymi?! práveže vôbec nie! a už som bola vovnútri, medzi veselými oranžovo-červenými stenami a kopou, obrovskou a dychberúcou kopou rôznych potravín, prísad, korenín a iných mňamózností, pripravená konečne spoznať ľudí, ktorých tak rada čítam a ktorí sú mojou nekonečnou inšpiráciou, a aj v skutočnosti sa na nich usmiať a podať im ruku a počuť aký majú hlas a vidieť s akou veľkou láskou varia :)

Bolo tam teplo - také to krásne, ľudské, boli tam vône všakovaké nezabudnuteľné, bol tam smiech a rozhovory o varení aj nevarení - bolo tam úžasne! Jaj, tak som si priala, aby čas neutekal tak neúprosne rýchlo (ako to robí vždy, keď sa cítite dobre), aby som to domov nemala tak ďaleko, aby som mohla zostať na tie čokoládové ja-odpadnem-od-rozkoše tortičky... nuž ale nie všetky priania sú splniteľné, však? a aj napriek tomu, že som odchádzala skôr, no s pocitom hrejivým, neopísateľným, zanechávajúc mojich milých foodbloggerov v chutných debatách v obklopení skvelého jedla, ktoré sme si navarili :)

Veľké ďakujem nášmu hrdinovi Tomášovi z foodissima a šéfkuchárom Milanovi a Martinovi z Chefparade - škola varenia Bratislava.

PS: Som šťastná, že som Vás všetkých spoznala! (ešte o vás bude post, veru, veru :)

PS2: Trošku sa mi poprehadzovali fotky, ale nestíham dnes, prepáčte :)
PS3: V Chefparade pripravujú aj kurzy varenia, na niektoré z nich možno raz, dúfam, tiež zavítam :)

Krásny víkend všetkým :)

foto by: môj skvelý bráško Roman (a zopár som odfotila aj ja)