A už máme doma šípkový lekvár... Alebo džem? Jedna vec je však úplne frustrujúca - a to, že ho máme mááálo. Tak to dopadne, keď sa ide na šípky s Klárkou a tak sa skôr obhadzujeme lístím, alebo keď sa ide na šípky s mojim bratom a viac vymýšľame hlúposti a smejeme sa na ničom :)
Každopádne, príprava šípkového lekváru je trošku "prplačka", ale naozaj to stojí za to. Najskôr si pri zbere doškrabete ruky a občas aj tvár od tŕňov, potom pri čistení odpočítavate každú malinkú šípku, ktorá je konečne tá posledná, potom vás trošku bolí ruka z pasírovania, aaale... :)
Šípky si umyjeme, potom odkrojíme čierne konce, zalejeme ich vodou, uvaríme do mäkka, necháme mierne vychladnúť, prepasírujeme cez sitko, pridáme trošku hnedého cukru (podľa chuti) a ešte povaríme, kým je hustota taká, akú chceme... A zdravá, chutná, domáca, nefalšovaná sladkosť je na svete.
Aby som ešte ozrejmila, odkiaľ je tento recept: Ja som prečítala toľko návodov na prípravu šípkového všeličoho, každý bol iný, veľmi si ich nepamätám, ale nakoniec som sa rozhodla, že predsa už mám nejaké skúsenosti (rozumejte žiadne) s varením lekváru, tak som ho urobila len tak podľa seba.
A môj ocino mi sľúbil, že mi ešte šípky nazbiera, tak snáď bude druhé kolo :)
