Mám pre vás niečo, čo na zime zbožňujem... Nie, nemám rada čľapkanice na cestách a mokro v topánkach, ani nemám rada, ako mi krehnú ruky, keď ráno musím oškrabať námrazu z auta, ani ako ma oziaba nos a primrznuté ústa sa mi pri rozprávaní nechcú pohnúť... A ani sa neviem lyžovať ;) No napriek tomu sa už nemôžem dočkať poriadneho sneženia, ktoré premení všetko na bielu rozprávku. Za uzimené prechádzky v snehu to stojí, za ligotavé kryštáliky zamrznutej vody na všetkom vôkol to stojí...
A občas, naozaj iba občas, prichádza múza oblečená aj v inom šate ako kuchárskom či fotografickom...
Zacítilo
slnko
ako vonia jej
šeď
Prezliekla si
povrch
Vlasy
Vlasy
ako odležaný med
tmavo zlaté
a náušnice
z padajúcich listov
zelené
rovnako
ako
čaj zo mňa.
Tichý kat
Oznámenie spánku a smrti
V holografe
krásy
tvár zamazaná
černicami
A v lone
dieťa
vyliate more
a
mliečne zore
So závojom
zo studenej hmly.
Všetci nech spia
keď sa
Zem
obracia
na sever.
Ospravedlňujem sa za zahltenie obrázkami aj amatérskou poéziou. Dnes je taký deň... :)
