Prechádzame sa po záhrade za domom, kde starká nasadila vinič... Plody sa urodili trochu neskoro, naposledy boli zelené strapce drobné a nezrelé. Všetci sme mali strach, že nestihnú dozrieť... A vtedy, ako sa tak prechádzame po záhrade za domom, mysliac na to, že jeseň je krásne slnečná a teplá, no noci už studené, že predsa asi nestihne naše hrozno dozrieť dosladka, zrazu sa nám naskytne neskutočne nádherný pohľad...
A tak sme si mohli v záplave jesenného slnka pochutnať na sladko-kyslom tmavomodrom hrozne, celé sa od neho dolepiť a potom sa umývať studenou vodou, kochať sa pohľadom na vysokánske slnečnice už pomaly skláňajúce hlavu k zemi a uloviť ešte posledné drobné jahôdky...
